Vesmírna odysea Dezidera Bangu II.

Je potrebné pripomínať si významné osobnosti kultúrneho, umeleckého, vedeckého a spoločenského života najmä dnes, keď mládež, „tá držiteľka rána“, nepozná slovenské či európske dejiny, veľké osobnosti im, žiaľ, neraz nič nehovoria. Nie je to iba prípad našej krajiny, je to príbeh civilizačný, ale na to sa vyhovárať nedá. Postavenie Cigánov/Rómov je nezávideniahodné. Systém pomoci vo všeobecnosti je demotivujúci, ba neraz utvrdzujúci, že tak je to najlepšie, veď pomoc príde pravidelne každý mesiac, či ležíš alebo stojíš, v postati dávok. Vyrástli nám, za našej súčinnosti, generácie, ktorých vzorom je otec, ktorý čaká na dávky. O tom všetkom sme neraz hovorili s Dežom, ako ho volali priatelia, a bol z toho nesmierne zatrpknutý. Aj keď sa naďalej venoval poézii a utiekal sa za šťastím do detstva, ktoré mu vypĺňalo súčasnosť, smútok zostával.

Dezidera Bangu netreba predstavovať. Už dávno je súčasťou básnického neba slovenskej a rómskej poézie. A v rokoch, keď iní skladajú knižky zo svojich predchádzajúcich prác, on akoby chytil nový dych, nové inšpirácie. Vytvára nové polemiky sám so sebou, so svetom, ktorý ho obklopoval a obklopuje, vracia sa k prvým kontaktom s domovom, s mamou a otcom, k prapodstatám svojho bytia. Ale stále sú jeho verše plné hravosti, cigánskeho zázračna, presahom minulosti, v ktorej hľadá a nachádza odrazové mostíky k novému hľadaniu, vychádzajúc z reality i iracionality, ktorú sa snaží pochopiť a opísať. Dráždivá zmyselnosť dlhodobo prítomná v jeho počiatočnej tvorbe neraz ustupuje realistickým dotykom so známymi vecami, osobami, prírodou… reflektuje návraty, aby ich povýšil na totemy, ktoré sú pevnou súčasťou jeho antropologického kódu. Úcta k pozitívnym hodnotám bytia, k veciam prostým, poukazuje vnímavému čitateľovi na jednu z možných ciest. Družnosť i súdržnosť v časoch zlých, ale aj dobrých, je meradlom jeho vesmíru.

V jeho zbierkach je možné vystopovať dejiny osudu rómskeho etnika, ale i individuálne peripetie vlastné, svojich najbližších i tých, čo žijú vzdialenejšie od centra jeho existencie. Radosti i krutosti sú poprepájané tak, ako ich prináša život. Minulosť ďaleká i blízka vchádza do súčasnosti, aby sme na ňu nielen nezabúdali, ale aby nám pripomenula naše poslanie v tomto hodnotovo rozparcelovanom svete. Robí tak s láskou, úctou k Najvyššiemu, ktorý je meradlom nielen autorových vecí, naprieč generáciám Cigánov i Gadžov. Tak to bolo vždy a tak to bude aj po nás, hovorieval.

Keď vyšla objemná kniha jeho poézie v slovenčine a rómčine (prekladal sám autor) Le Khamoreskere čhavora / Slniečkové deti (2012), nezaznamenali sme na ňu skoro žiadne ohlasy, hoci ide o prelomovú knihu, a to nielen v tvorbe Dezidera Bangu. Nepripomenula iba prierez dlhoročnej tvorby básnika v dvoch jazykoch, nenastavila iba zrkadlo pretrvania jeho poézie do súčasnosti, nepoukázala iba na ekvilibristiku autorovho prekladu do rómčiny, ale hlavne, priniesla básnické posolstvo sily výpovede o časoch druhej polovici XX. a začiatkov XXI. storočia. Siločiary tohto posolstva vnímame všetci bez rozdielu, iba treba chcieť načúvať, dotknúť sa jeho čarovnej sily. „Nie je dôležité, či prehadzuješ// z dlane do dlane žeravý uhlík dňa,// ale oveľa významnejšie je posolstvo//ktoré prinášaš.“ – „Nane gruntošno, te prekočhidkeres// andar e burňik ande burňik o jagalo angaroro diveskero,// jakhkamputneder hi oda sikaves paleder, // so anes tuha.// – povie básnik v básni Rezonancia (s. 234 – 235). Lyrik Banga naďalej pláva, kráča, letí priestorom svojho vesmíru, dokonca neraz zvyšuje obrátky, cigánskou hudbou posmelený, s obdivom k prírode, ktorá jediná svojimi nekonečnými právami obopína ľudské srdcia a duše. Treba jej veriť, treba ju neraz nasledovať, neubližovať jej, ale chápať jej práva, pretože sú večné. Vesmírna odysea v nás.

Dezider Banga pokračoval vo svojom hľadaní, reflektovaní prežitého do posledného dňa svojej životnej púte. Spisoval poetickú správu o svojej ceste životom do posledných chvíľ. Farebnosť, spontaneita, ale i prikrášľovanie i naivnosť v obrazovom stvárnení, spomienky na svoj mikrosvet – Hradište s celým batohom zážitkov a reflexii. Väčšia príklonnosť k realite, k mŕtvym, ktorí žijú svoje životy v inej dimenzii, aby nám neraz ukazovali cestu. „Láska je srdcom vesmírneho zvona“(2016) je názov jednej z posledných zbierok. Jeho hlas je potrebný a inšpiratívny aj (alebo najmä) v súčasnosti.

ZDROJ: https://noveslovo.eu/osobnosti/vesmirna-odysea-dezidera-bangu-ii/