Od začiatku až po súčasnosť

Chotár dnešnej obce Hradište patrí medzi najstaršie osídlené lokality Novohradu. Obec je listinne doložená v roku 1411 vo forme Hradischa. Názov obce sa odvodzuje od slova u Hradu, ako aj Podhradia. Leží v južnej časti Veporského Rudohoria na úpätí Stolických vrchov, v hlbokej doline potoka Držkovo. Obec je vzdialená 11 km severne od okresného mesta Poltár (do r. 1996 okres Lučenec). Nadmorská výška v strede obce je 300 m. n. m. V chotári sa pohybuje od 280 do 900 m. n. m.. Je krytá z troch strán rozsiahlym masívom Málinských, Hradišských, Krnianských lazov. V pozadí je ešte prirodzená ochrana znásobená vrchovinou Bykovo a Jasenina, vysoká 995 m. Cez obec preteká malý potôčik Držkovo prameniaci na lazoch pod Štefančíkovcami, za dedinou vteká do Uhorštianskeho potoka. Dominantou centra obce je secesný evanjelický kostol z roku 1884. Návštevníkov isto zaujmú aj zachované prvky pôvodnej architektúry. Ako svedčia staré listiny, Hradište jestvovalo už r. 1435, nejde tu teda o obec z husitských čias, ako okolité obce.  Husiti začali vnikať na územie našej obce až r.1451 a vtedy už Hradište existovalo.

Pri pokuse o pohľad do minulosti obce Hradište zistíme, že najstaršia zachovaná písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411 a má podobu „Hradischa“. Neskoršie pre obec používali tieto názvy: 1573 – Hradistia, 1773 – Hradiste, mad. Hradistya, Várkút.

Názov obce sa odvodzuje od slova u Hradu, ako Pohradie. Zemepán Bebek František vlastnil Hradište v r. 1548, ktoré bolo príslušenstvom Fiľakovského hradu, dozvedáme sa to od Csánky Dezso“ z Magyarország torteneti foldrajza a Hunyadyak korában na str. 90 – 100 uvádza názov obce, ako spomínajú listiny Hradissa, Haradiháha. Mocsány Antal v Nemes Nógrád varmegyenek atď. str. 165 poznamenáva, že Hradište od svojho začiatku bola vždy slovenská dedina, v ktorej obyvatelia vynikali vždy zvlášť húževnatosťou v práci.

Dr. Tóth-Szabo Pál „A Cseh huszita mozgalmak és uralom tortenete Magyarországon str. 340 dokazuje, že Hradište jestvovalo už r. 1435ako svedčia staré listiny a preto tu nejde  o obec z husitských čias, nakoľko Husiti začali vnikať na toto územie v roku 1451 a vtedy už Hradište existovalo. Dr. Borovszky Samu v Nograd vármegye na str. 133 spomína, že táto obec v rokoch 1435 – 1454 patrila k Fiľakovskému zámku rodu Perenyi, ktorý bol zemepánom obce. Od r. 1598 je zemepánom obce Mikuláš Orle, začiatkom 18. storočiarodina Szent-Inányi.  K obci patrila i osada Várkút, ktorá časom zanikla a ostala z nej len pustatina Várkút. Z husitských čias mali Husiti urobené opevnenia na vrchole hory. Zemepáni obce časom dali klčovať hory a spracovať drevo a tak prichádzali drevorubači až z Oravy usadzovali sa natrvalo na Hradišských vrchoch. Odkupovali si pôdu od panstva Szent-Iványiovcov, ktorú spracúvali a obrábali.

V roku 1715 tu spísali 13 slovenských poddanských dedín.

V roku 1720 sa z Hradišťa do Békešskej župy v Maďarsku odsťahovali 3 rodiny. Počas prvého sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v Uhorsku v rokoch 1784 – 1787, žilo v obci 476 obyvateľov, z toho 249 mužov. Spolu tvorili 80 rodín, ktoré bývali v 50 domoch. Spoločenské rozvrstvenie mužov bolo nasledovné: 3 šľachtici, 1 mešťan, 54 sedliakov, 40 želiarov a 16 s iným sociálnym postavením.

Dominantou centra obce je secesný evanjelický kostol z roku 1884. Hradište je bývalá katolícka preref. filia fary Uhorské. Dnes filia Brezničky. Staré Can. Vis. nám potvrdzujú, že Hradište bolo filiou kat. farského úradu Uhorské. Každoročne oslavovali patróna svojho farského kostola sv. Jána apoštola, no po reformácii v r. 1622 sa zmenila táto farnosť na evanjelickú a. v.. Každú tretiu nedeľu sa v tomto kostole uskutočňujú Služby božie.

Obec bola od svojho času vždy slovenská dedina. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, kolárstvom a výrobou dreveného riadu. Nad poľnohospodárstvom malo do 19. storočia prevahu spracovanie dreva. Obyvateľstvo sa vo veľkej miere venovalo výrobe drevených kolies a dreveného riadu.

V druhej polovici 18. storočia sa na písomných dokumentoch objavuje aj obecné pečatidlo, kde pečatný obraz tvorí osemšpicové koleso sprevádzané po bokoch vpravo toporom, vľavo sekerou a nad tým všetkým sa nachádza listnatý strom. Okolo pečatného obrazu sa nachádza kruhopis: *SIGLUM.POST:HRADIST 1775*

V roku 1822 bola v obci postavená zemepánska kúria v klasicistickom štýle.

Podobne ako susedné obce ani Hradište v rokoch 1831 a 1873 neobišla epidémia cholery, ktorá si vyžiadala nemalé ľudské obete. Počet obyvateľov tak klesol od roku 1869 do roku 1890 o 120 obyvateľov.

K obci Hradište v minulosti patrili a dodnes patria aj okolité hradištské lazy Várkút-Irtvány. Keďže sa tam nachádzalo dostatok dreva určeného na ťažbu, tak koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do tejto lokality za prácou prisťahovalo z Oravy viacero katolíckych rodín. Tie sa tu usadili natrvalo. Práve pre nich dal na hradištských lazoch v roku 1923 Ján Štefančík postaviť katolícku kaplnku Božského Srdca. Každoročne sa tam koná odpust na sviatok B. Srdca. Kaplnka sa tam nachádza dodnes. V súčasnosti táto lokalita nie je trvale obývaná, využívaná je však ako chatová oblasť.

	V roku 1939 tu rozpustili obecné zastupiteľstvo pre silné antifašistické zameranie. Na česť padlým hradištským občanom v druhej svetovej vojne, bol  v 50-tych rokoch  v strede obce postavený pomník. Tento pomník je do dnešných čias dôstojne udržiavaný.

Poľnohospodárskou výrobou a chovom dobytka sa aj naďalej zaoberala najväčšia časť obyvateľstva dediny. Už od roku 1949 tu ako v jednej z prvých obcí na okolí bolo založené samostatné Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa v 70-tych rokoch 20. storočia zlúčilo s Krnou, Rovňanmi a Uhorským do spoločného družstevného podniku.

Od roku 1990 je Hradište opäť obcou s vlastnou samosprávou. v priebehu posledného desaťročia sa v obci vykonali rekonštrukcie verejných budov, urobila sa plynofikácia a upravil sa stred dediny.

V súčasnosti žije v tejto obci 309 obyvateľov, ktorí sa však už vo väčšine neživia poľnohospodárskou výrobou ako to bolo v minulosti, ale dochádzajú za prácou do okolitých väčších a vzdialenejších miest.